Založ si blog

Z lásky k žene

Sedem rokov. Tak dlho ju poznám a svojim spôsobom milujem. Je to príbeh, ktorý napísala a ja vám ho len prerozprávam. Bola som niečou literárnou postavou. Po tých stovkách ľudí, o ktorých som vám hovorila, si niekto povedal, že mi to vráti.
Bol to skvelý zápas.
A vyhrali sme ho obe.

Sedela som v bare pod školou, klepala posledné strany scenára na autorskú tvorbu a oslavovala Katarínine meniny. Pokec som mala zapnutý fulltime. Fulltime osem rokov. Medzi prácou a školou ma bavilo písanie všetkého druhu. Aj moje zoznamy na nákup vyzerajú ako pôsobivé haiku.

Vonku bola šialená bystrická zima a mne sa na obrazovke počítača zjavila správa od chlapa, ktorý mal fotku stiahnutú z netu, ale vedel, kam písať čiarky, tak som to opomenula.

Opomínala som to štyri roky.

Ten neustály kontakt spôsoboval šialenstvo v našich životoch aj mimo virtual. Ja som všade chodila s počítačom (lebo to bola doba, keď pokec ešte nemal appku, deti!) a moji priatelia ma mali za úplného magora. A on prskal vodu na poradách na manažérov, lebo nespal 40 hodín.

Po štyroch rokoch, neustálych milovaniach a hádkach, som mala dosť. Narazila som na svoj strop.
,,Buď sa stretneme, alebo som skončila. Už fakt nemôžem, potrebujem reálny život, presrala som štyri roky, šak sa spamätajme,” fajčila som jednu za druhou v bratislavskom byte pri Poluse, v ktorom sa môj vtedajší spolubývajúci zbláznil (mimochodom, z vlastného príbehu). Život hodný undergroundového autora.
,,Ale bude to naposledy, čo sa uvidíme, je ti to jasné?”
,,Prečo?”
,,Si ochotná to podstúpiť? Fakt?”
,,Hej.”
,,Tak veľmi to chceš vedieť?”
,,Tak veľmi.”
,,Som v BB u mamy. Prídi.”
,,O siedmej?”
,,O siedmej.”

Tak som prišla.
Na zasneženej stanici v treskúcej, šialenej zime, pár dní pred Silvestrom, keď som s vtedajšou frajerkou (áno, správny rod) šla na Ponickú chatu, sa predo mnou objavil človek, ktorý mi štyri roky ruinoval realitu.

Bola krásna. Áno, správny rod.
Uzimená so šialene bielymi zubami a takou dokonalou pleťou, že som mala chuť ju kopnúť. Vyzerala ako to najhoršie a to najlepšie, čo sa mi v živote stalo. Zároveň.

Zapadli sme do prvej krčmy, ktorá bola poruke. Slečinky z veľkomiest. Čo si štyri roky písali o vínnych kluboch. A jedna z nich bola korokmajster.
Toľko becheroviek za tak krátku dobu ešte nevypil nikto na Zemeguli.

Nestalo sa medzi nami nič. Len dve tuhé objatia a hlboké nádychy.

Vraj som ju mala odsúdiť a poslať do piče. Vraveli všetci. Aj ona.
Nemohla som.
Boli to štyri roky môjho života. Nešlo to hodiť cez palubu.
Obzvlášť v období, keď som mala sama vzťah so ženou a tiež nikto nevedel prečo. Ani ona.

Lucia mala v Prahe frajerku, ja som mala frajerku niekde medzi Brnom a Prešovom a keď ja už som prešla transformáciou rôznych vzťahov a ukotvila sa vo svojom skvelom single živote, asi po týždni od rozchodu s frajerom (áno, zase správny rod… sa v tom strácate, viem… bitch), mi v záchvate hnevu na moje ,,My sa už fakt nikdy neuvidíme?” prišla hrýzť do pery po úmornej ceste, kde ju blokovala premávka, morálka, aj Boh.

Okey, dokázala, že si zaslúži priestor v mojom živote.

Vrátila sa domov a neviem, či kdesi medzi Bratislavou a Prahou, ale stretla ďalšiu ženu.
Žila v Austrálii a nikdy sa nevideli.
Potom sa uvideli a ona ju požiadala o ruku.
Aby vám nebolo málo.

Telefón mi zurčal neustále a ja som sa nedokázala odtrhnúť od príbehu, do ktorého ma uviedla.
,,Už si zasa na chlapov, čo?” usmiala sa.
,,Hej, veru hej.”
,,A na koho aktuálne?”
,,Na Oscara…”
,,Preboha. Vedela som.”
,,Nah…”
,,Povedala som Zuze, že som niekoho stretla.”
,,Po tom, čo ťa ten niekto požiadal o ruku?”
,,Uhm.”
,,Luca, ty si strašný frajer. Čo teraz?”
,,Balí sa a odchádza.”
,,A Austrálčanka čo?”
,,Je v Austrálii.”
,,Čo s tým chceš robiť?”
,,Nooo…”

Sedím vo vlaku do Prahy so všetkými svojimi vecami. Lebo… Lucia sa pred rokmi rozhodla, že nám dopíše príbeh, v ktorom, napriek všetkému, budeme v jednom priestore, jednom meste, jednom byte, jednom tele, jednom papierovom zväzku… zapadnuté prachom.

Ako autor s autorom.
Ako postava s postavou.

Dve prepletené ženské telá v najkrajšom európskom meste, fajčiace cigarety na dlhých čiernych špičkách a premýšľajúce o tom…
,,Čo sme si to urobili…”

Disney je klamár

03.08.2019

Láska zomiera na nezáujem. V drvivej väčšine prípadov ženskej nevery nejde o to, že by nám chýbal penis medzi stehnami. Záplavu orgazmických sťahov si dokážeme všetky vyvolať rýchlejšie viac »

Pyromanka

26.07.2019

Vyložila som si nohy na nový stôl na terase a pripila si s mojim bratom na "chvíľu ticha". Tak sme tomu hovorili, keď naši odišli z domu. Keď šli na dovolenku, ples alebo návštevu. Boli sme viac »

Klub zrýchlených detí

09.06.2019

Na počiatku bol sex. Pomerne dosť sexu. Človek je nadizajnovaný tak, aby sme zozadu vyzerali rovnako a spredu do seba dokonale zapadali. Bola len otázka času, kedy ľudia prídu na to, ako toto puzzle viac »

skypark veža

Nové centrum Bratislavy medzi stometrovými vežiakmi?

24.08.2019 15:00

V bývalej priemyselnej zóne Mlynských nív postupne vzniká nové centrum hlavného mesta. Pozrite si vo videu TV Pravda, čo sa tam deje.

statna tajomnicka Monika Jankovska

Matovič chce odvolanie Jankovskej, v opačnom prípade usporiada protest

24.08.2019 14:32

Meno štátnej tajomníčky sa malo objaviť v komunikácii Mariana Kočnera, ktorý je obvinený v prípade vraždy.

Hong Kong / demonštrácie /

V Hongkongu opäť došlo k zrážke demonštrantov s políciou

24.08.2019 13:21

Polícia použila v sobotu na rozohnanie protivládneho protestu v Hongkongu opäť slzotvorný plyn a paprikový sprej.

včela, včelár, čerešňa, kvet, opeľovanie,

Tam, kde bzučia včely, sa dobre hospodári

24.08.2019 13:00

Včely sú zdravím krajiny a ľudí. Sú jedinečným identifikačným kódom, na Slovensku pomáhali emancipovať národ a jeho jazyk.

kontroverza

Textrovertka - dievča, ktoré je taký formát, že sa otvorí len vo worde. facebook.com/kontroverza instagram.com/kontroverzablog

Štatistiky blogu

Počet článkov: 229
Celková čítanosť: 477374x
Priemerná čítanosť článkov: 2085x

Autor blogu

Odkazy