Založ si blog

Kreslím si ťa do seba

,,Nechceš už ísť domov?”
,,Nie, ani nie.”
,,Si okey?”
,,Nie… ani nie.”
,,Prinesiem ti ešte keksík?”
,,Nesmej sa mi, zjedla som ich len dvanásť.”
,,Páčia sa mi tie slogany, ktoré si mi poslala, dnes si bola dosť rozhádzaná, ale aj tak si toho urobila veľa. Takže môžeš prestať klepať a choď si oddýchnuť, vyzeráš, že to potrebuješ.”
,,Ja tu ešte chvíľu ostanem a doklepnem pár článkov.”
,,Nechceš mi radšej povedať, prečo si smutná?”
,,Neviem…”
,,Nútiť ťa nebudem, ale rád by som ti pomohol.”
,,Občas sú veci inak, ako by si chcel. Poznáš to?”
,,Takmer na dennej báze sú veci celkom inak, než by som si ja prial.”
,,Stáva sa ti niekedy, že uveríš vlastnej túžbe tak, až si začneš myslieť, že je reálna?”
,,Musím sa priznať, že áno. Aj keď to je skôr pocit, ktorý je doménou žien, ale hej, aj ja si niekedy staviam vzdušné zámky, keď je na mňa tých jednotiek a núl priveľa.”
,,A čo si v nich predstavuješ?”
,,Neviem, že som vyšší, krajší a všetky ženy ma chcú.”
,,Pýtam sa naozaj.”
,,To bol veľmi pekný, nenápadný kompliment, ďakujem.”
,,Si zadaný?”
,,Nie som, my sme tu taká single partia. A ty?”
,,Ja… no… nie.”
,,To ale neznelo veľmi presvedčivo.”
,,Nemám žiadneho priateľa.”
,,Ale…?”
,,Ale niekedy si predstavujem, že áno.”
,,A aký je? Ten fiktívny priateľ.”
,,Múdry. Občas hnusný. Občas ma ľúbi tak veľmi, že mu je z toho doplaču, ale neprizná to.”
,,Ty si sa dnes s niekým rozišla?”
,,Ja… neviem… vlastne nie, ale pocitovo asi áno.”
,,To mi je ľúto.”
,,Aj mne.”
,,Cez víkend ti to vydymíme z hlavy.”
,,Dúfam.”
,,Som rád, že spolu budeme chvíľu sami, chcel by som ťa spoznať lepšie.”
,,O mne už vieš všetko, ja vlastne vôbec nie som zaujímavá, len si to o sebe strašne rada myslím.”
,,Včera, ako som s tebou volal, som si uvedomil, že máš nesmierne príjemný hlas. Keby si narozprávala nejaké príbehy na dobrú noc, ja by som ťa pred spaním kľudne počúval.”
,,Hm.”
,,Je na tom niečo smiešne?”
,,Ja som už príbehy na dobrú noc narozprávala.”
,,A môžem ich počuť?”
,,Bolo to pre súkromné účely, ale je zvláštne, že si to spomenul.”
,,Poznám ťa len krátko, ale niektoré veci som si všimol hneď.”
,,Napríklad?”
,,Že musíš mať veci na svojom mieste. Zošítky si zoraďuješ podľa veľkosti, kávu a vodu dávaš na tácku, nie ja stôl a nikdy nevydržíš mať obal od keksíku na stole dlhšie ako desať minút. A ešte som si všimol, že keď na niečo nevieš prísť, dívaš sa na tú lampu a špúliš pri tom pery, vždy mi je vtedy ľúto, že tu nemám foťák.”
,,Voyer.”
,,A keď si v rozpakoch, tak sa smeješ so zatvorenými ústami a robia sa ti z toho jamky v lícach.”
,,Ja mám jamky?! Celý život som ich chcela!”
,,Máš také… česi to volajú, že dolíčky… máš dolíčky v kútikoch.”
,,Tak to budem chcieť byť v rozpakoch častejšie.”
,,Všimol som si aj, že keď si smutná, si úplne ticho. Inokedy s nami kecáš jednostaj, furt čosi, či už brainstormuješ alebo si spievaš – to je inak novinka, v tomto kancli si nahlas nikdy nikto nespieval – je mi to sympatické. Ale dnes si bola úplne ticho. Celkom ma to vystrašilo.”
,,Prečo? Aspoň sa pracovalo a nerozptyľovalo.”
,,Toto je reklamka, tu je rozptyľovanie tvorivým procesom.”
,,Tak ja sa budem snažiť nabudúce nemlčať.”
,,Ten muž, kvôli ktorému si smutná… zaslúži si to?”
,,Ja vlastne neviem. Je to s ním ťažké…”
,,Je to ten z tvojich poviedok, však?”
,,Uhm.”
,,Píšeš o ňom, ako keby si si ho nakreslila na zdrap papiera a nosila v peňaženke.”
,,To neviem, čo znamená.”
,,Že to, čo všetko mu dovolíš, je iba na tebe. Roztrhnutý papier bolí menej, ako zlomené srdce,” pohladkal ma po ramene, usmial sa a šiel domov.

Sedela som v otáčacom kancelárskom kresle do neskorej noci a dívala sa z okna na kamióny prechádzajúce okolo. Vybrala som z peňaženky kresbičku zloženú v priehradke s vizitkami a premýšľala, čo s ňou.

Vstala som, prišla k laminovaciemu stroju a navždy si ju zatavila, aby sa jej pri prehadzovaní v priehradkách môjho života nikdy nič nestalo.

Príbeh nie je cesta

28.06.2018

,,Príbeh je dom,” povedal a rozklepanými vrásčitými rukami zvieral knihu Alice Munro. Myslel si o mne, že som hlúpa a asi som aj bola, keď som mu nepovedala, čo si o ňom myslím ja. Musel mať viac »

Denník neurotickej copywriterky: Tak to pochop, už je konec

25.06.2018

Odišla som z reklamky a vrátila sa k vám. Alebo sama k sebe, ešte to neviem celkom presne definovať, je to len pár dní. Ľudia sa ma zvykli pýtať, čo ma inšpiruje k tvorbe. Či píšem z radosti viac »

Deti ulice dnes budú vonku aj po zotmení

09.03.2018

Patrím ku generácii detí, ktoré museli byť doma, kým nezačali svietiť pouličné lampy. Dnes, keď sa nad tým zamýšľam, príde mi to absurdné. Naši rodičia sa obávali, že sa nám na uliciach viac »

dieťa, chudoba, slum

Odhalili kyjevskú kliniku, ktorá "vyvážala" deti do zahraničia

16.07.2018 20:00

Klinika inkasovala za svoje služby 32 000 eur, nájomná matka 6 000 eur.

nocni vlci, slavin,

Saková proti ruským motorkárom zatiaľ nezasiahne

16.07.2018 20:00

O činnosť klubu podporovaného ruským štátom sa má zaujímať aj Slovenská informačná služba.

indonézia, krokodíl, masaker

Nechutná pomsta prírode: Indonézania za smrť muža pozabíjali 292 krokodílov

16.07.2018 19:09

Väčšina zabitých zvierat boli chované v rámci programu na ochranu zvierat.

matečná

Matečná sa stretne s Čižnárom, chce mu vysvetliť systémy kontrol v PPA

16.07.2018 18:11

Hovoriť budú o výsledkoch preskúmania trestných vecí týkajúcich sa samostatne hospodáriacich roľníkov.

kontroverza

******************* Textrovertka - dievča, ktoré je taký formát, že sa otvorí len vo worde. ******************* facebook.com/kontroverza

Štatistiky blogu

Počet článkov: 189
Celková čítanosť: 341085x
Priemerná čítanosť článkov: 1805x

Autor blogu

Odkazy