Založ si blog

Nemaľuj čerta

Prestupovala som pred jeho dverami z nohy na nohu. Strašne mi bolo treba cikať.
,,Bože, kde si toľko,” odstrčila som ho a vbehla dnu.
,,Sprchoval som sa, čo horí?”
Zatvorila som za sebou dvere toalety a Bruno sa postavil za ne.
,,Choď preč, inak sa nevycikám,” povedala som a takmer mi roztrhlo mechúr.
,,Prečo?”
,,Mám hanblivé obličky, vypadni!”
Rozosmial sa, až to rezonovalo celým bytom a urobil pár krokov zhovievavo do obývačky.

,,Ahojte, lásky,” rýchlo som poškrabkala havinky po kožuchoch a prechádzala sa po veľkej obývačko-kuchyni.
,,Tebe čo je? Si si fukla?” smial sa.
,,Akože, si pekný, keď sa smeješ, ale prestaň!”
,,Robí sa dačo?”
,,Musím ti niečo povedať,” potili sa mi ruky.
,,Si tehotná?”
,,Ešte to, nemaľuj čerta…”
,,Tak čo sa deje?”
,,Ja viem, že ma s tým pošleš do péčka, ale…”
,,Zlato, upokoj sa, lebo ti narven do krku tubu magnézia.”
,,Moja sesternica sa bude vydávať.”
,,A chce si vziať teba?”
,,Dneska si vtipný, že by som ťa kopla.”
,,Prepáč, pokračuj,” nemohol sa mi prestať smiať, odkedy som vošla dnu.
,,Na poslednú svadbu som so sebou vzala Kejt, na tú predtým brata a na tej predtým som dala družbovi. Potrebujem si vylepšiť bilanciu. Donedávna som mala frajera, čo väčšine ľudí zaručuje, že máš doživotnú +1, ale už ho nemám a ja na tú svadbu musím ísť. Viem, že nechceš, aby nás spolu hocikto hocikde videl, ale…”
,,Chceš aby som šiel s tebou?” vyjavene vypúlil oči.
,,Je to hlúpy nápad, však? Ja viem, prepáč, len som zúfalá. Celá moja rodina si o mne už musí myslieť, že mám nulovú šancu nájsť si chlapa, čo by so mnou aspoň išiel na svadbu.”
,,Dala si družbovi?”
,,Mohli by sme sa držať dôležitejších vecí ako je moja mladícka promiskuita?”
,,Dobre, ale vrátime sa k tomu.”
,,Takže?”
,,Takže čo?”
,,No čo mi na to povieš?”
,,Skús ma pozvať ako človek a pouvažujem.”
,,Bruno, prosím, išiel by si so mnou na svadbu mojej sesternice ako garde?” prekrútila som očami.
Zadíval sa na chvíľu do stropu a našpúlil pery.
,,Hmmm…”
,,Bruno!”
,,Bude mi cťou robiť vám garde, slečna,” usmial sa.
,,To ako naozaj?” teraz som bola vyjavená ja.
,,Ak mi pomôžeš vybrať správnu košeľu ladiacu k tvojim šatám,” mykol ramenom.
Stála som tam a nechápavo sa dívala na jeho bezprostrednosť. Bol to celkom iný Bruno, ako ten, ktorého som poznala. A ja neviem, či sa zmenil kvôli mne alebo je to iba prirodzený vývoj.
,,Máš to u mňa. Navždy!” vrhla som sa mu do náručia a objala ho, až mu pukol vzduch medzi stavcami.
,,Ak ma zmrzačíš, tak si veľmi nezatancujeme,” smial sa.
,,Nemusíme tancovať, len sedieť a jesť a smiať sa iným ľuďom, naozaj.”
,,Kedy to je?”
,,V sobotu.”
,,Túto?”
,,Hej.”
,,Ahá, no to si mala povedať skôr…”
,,Už niečo máš? Jasné, dobre, nevadí, tak ja vezmem teda…”
,,Super sa z teba uťahuje, keď si neurotická ako čivava,” rozosmial sa a ja som ho opakom ruky udrela do brucha.

Vošli sme do spálne a Bruno otvoril veľký rollldoor. Na pravej strane mal na vešiakoch v rade pozavesované obleky a za nimi plejádu vyžehlených košieľ.
,,Bože, som v nebi alebo v pánskej sekcii Huga Bossa? Je to to isté, neodpovedaj,” prišla som k jeho skrini a prešla dlaňou po palete. ,,Prečo to máš? Veď to nenosíš.”
,,Niekedy musím. Tak si vyber.”
,,Keby som chcela, aby si mi urobil prehliadku, bolo by to príliš?” zaškerila som sa.
,,To by teda bolo.”
,,Tá tmavomodrá je od Ralfa, však?”
,,To si spoznala podľa čoho, preboha?”
,,Tento odtieň modrej majú iba oni. Takže košeľu by sme mali,” vytiahla som ju a pozrela sa na ňu zblízka. Zadívala som sa na Bruna a predstavovala si, ako v nej asi musí vyzerať. Zatriasla som hlavou, aby som zasa neurobila krok von z friend zóny a usmiala sa.
,,Ja by som si vzal asi tento oblek, je strašne pohodlný a mám k nemu aj vestu.”
,,Vestu nepotrebuješ.”
,,Ani kravatu?”
,,Nie, budeš za ležérneho bonvivána. Nemôžeš vyzerať lepšie ako ženích, to je nezdvorilé,” hodila som rukou. ,,Ale ten oblek je krásny, mám rada matnú uhlíkovú.”
,,Akú?”
,,Matnú uhlíkovú.”
,,Myslíš čiernu?”
,,Jeden z jej odtieňov.”
,,Tak čierna má odtiene. No dobre.”
,,Mám na teba hovoriť v CMYKu?”
,,Ešte to, ktovie, v čom by som potom na teba musel hovoriť ja,” rozosmial sa.
Nemohla som si pomôcť, musela som ho objať. Znova. Nikdy som nikomu nebola za zhovievavosť s mojou povesťou taká vďačná.

Málokto si uvedomuje, aký je to pre ženu stres, keď je single a musí ísť na svadbu. Pretože nevyhnutne musí čeliť ponižujúcim rituálom, akými sú zbytočné otázky o tom, kedy už príde rad na ňu, s tlupou iných žien musí tancovať na All the single ladies a akoby poníženia nebolo dosť, má sa postaviť za kráľovnú večera a chytať v dave jej žezlo.

Prišla som k nemu o pol piatej. V tmavomodrých šatách áčkového strihu, so srdiečkovým výstrihom a čiernou čipkou na leme nadýchanej sukne, ktorá mi siahala po kolená. Čierne lodičky s otvorenou špičkou dokonale odhaľovali moju krvopotne získanú pedikúru a cez ramená som mala prehodenú štólu.
Otvoril dvere a chvíľu sme obaja vyzerali zaskočene.
,,Vyzeráš…”
,,Aj ty…”
,,Tak to aby sme šli,” mykla som ramenom, Bruno tiež, zamkol a kým sme zišli výťahom dolu, obzerali sme si jeden druhého. Vyzerali sme ako figúrky na svadobnej torte. Dokonale zladene. Aj naše vône korešpondovali. Korenistý Paco Rabbane sa perfektne dopĺňal s dievčensko-sladkým Moschinom.

Vyšli sme na parkovisko a ja som zastala.
,,Bože, ja som zabudla, aké máš auto.”
,,Som ho dal umyť, čo sa ti nezdá?”
,,Nemáš čosi iné? Škodovicu alebo tak.”
,,Tebe sa nepáči?”
,,Nemôžem prísť na tú svadbu s chlapom, čo má lepšie auto, oblek aj partnerku, ako ženích.”
,,Môžeme ísť aj pešo,” mykol ramenom.
,,No nič, zmierim sa,” nasadla som a zapla si pás. ,,Neznášam bezpečnostné pásy,” pokrčila som nosom. ,,Nemôžem si to zapnúť za chrbtom?”
,,Bude pípať aj tak.”
,,Hnusné nemecké autá.”
,,Miluješ toto auto.”
,,Hej, to je pravda,” pohladkala som kožené sedadlo a šťuchla prstom do rádia. Spustil sa akýsi starý Coldplay, ja som privrela oči a pokojne dýchala.
Nemohla som sa na neho prestať dívať. Na to absolútne sústredenie. Mával to, keď pracoval a keď šoféroval. Dlhé riasy sa mu ani nepohli, len oči kmitali zo strany na stranu. Dokonale oholená tvár voňala božsky a spod saka mu vychádzali prekrásne zlaté manžetové gombíky. Bol ako z reklamy na… čo ja viem, takýto chlap by mohol robiť aj reklamu na psie granule a bolo by to sexy.

,,Nosia sa na takéto akcie kvety, že?” spýtal sa, keď sme vystupovali pred veľkou bránou tomášovského hotela.
,,Áno, ale v rámci eliminácie kontaktu s inými ľuďmi som poprosila družičku, aby im moju odovzdala už ráno. Aj dar som poslala, nech to nemusím trepať so sebou.”
,,A čo urobíme s touto?” otvoril kufor a vytiahol z neho obrovskú okrúhlu kyticu slnečníc, gerber a čohosi, čo vyzeralo ako trpasličia orchidea, ale dúfala som, že som len nesprávne určila rodový aj druhový názov, lebo inak by musela stáť približne toľko, ako to auto.
,,Bože, tá je krásna, tú si nechám ja.”
,,Naozaj?” zasmial sa.
,,Naozaj, tej je pre ňu škoda. Nechaj ju tam. Má vodu?”
,,Má.”
,,Tak sa jej nič nestane. Daj ju naspäť.”
,,Ty chorá uzurpátorka,” pošepkal mi do tváre a, namôjdušu, svietili mu oči. Išiel niekam, kam by inak nikdy dobrovoľne nešiel, s niekým, s kým by tiež nikam dobrovoľne nešiel, v oblečení, ktoré naozaj nemá rád… a vyzeral šťastne.

Prešli sme veľkou hotelovou bránou a keď sme vošli do záhrady plnej okrúhlych stolov s bielymi stoličkami a mašľami na ich zadných stranách, zhlboka som sa nadýchla.
,,Si okey? Ozvali sa vaječníky?” robil si zo mňa srandu neprestajne.
,,Nie, len…” mávla som rukou a potláčala spomienku.
,,Čo sa deje?” už sa nesmial.
,,Takto to malo vyzerať. Teda, nie s tou príšernou levanduľovou, ktorá demonštruje absenciu ženíchových semenníkov, ale… približne takto a hlavne tu. Keď som začala, evidentne predčasne, uvažovať, kde by som sa chcela vydávať, táto záhrada sa mi páčila zo všetkých najviac. Je tu pekne, však?” povedala som a predýchavala.
,,Hej, je. Keby som vedel, že k tomuto miestu máš takéto emócie, asi by sme nikam nešli.”
,,To je okey, len som na to skoro zabudla.”
,,Zabudni na to úplne.”
,,A v tom mi jednohubka pomáhaj,” povedala som, keď okolo nás prešla čašníčka s podnosom.
,,Ja čakám na tú so šampusom,” ukázal na dievčinu blížiacu sa k nám.
,,Nemáš rád šampus,” zarazila som sa.
,,Ani obleky, košele a masové akcie. A aj tak som tu. Šampus je spoločenská konvencia,” vzal dva poháre z podnosu, poďakoval a jeden mi podal.
,,Tak na čo?”
,,Týchto ľudí nepoznám a na manželstvo neverím, takže… čo ja viem… na vesmír?”
,,Na vesmír,” usmiala som sa a naše poháre o seba cinkli.
Bolo… sladké. Bublinkové. Strašne sladké. Strašne bublinkové.
,,To je teda pekne hnusné,” povedal.
,,Chutí to ako cukrík roztopený v mirinde,” vyplazovala som jazyk, aby som sa zbavila tej chuti.
,,Myslíš, že tu budú mať aj pivo?”
,,Šoféruješ domov.”
,,Doboha.”
,,Alebo môžem ja?” žmurkla som.
,,Dobrý pokus. Dopi si mirindu,” povedal despoticky a ja som sa smiala ako už dávno nie.

Sedeli sme za stolom s ďalšími troma pármi. S Ivetou a Janom, ktorí sa budú brať o dva mesiace a ,,už majú všetko vybavené, ale sú v úplnom strese, lebo je to peklo”. S Martinom a Zuzkou, ktorí sa vzali nedávno a ,,bolo to krásne, no ale ten stres predtým bol čosi hrozné, čiže ja ťa úplne chápem, Ivett.” A s Romanom a Lenkou, ktorí spolu chodili osem rokov a on sa stále nevyjadril a jej to pri tom stole zamilovaných párov začalo dochádzať, tak mala ruky prekrížené na prsiach a odpovedala mu na všetky otázky jednoslovne.
,,A vy ste spolu ako dlho?” spýtala sa vystresovaná budúca nevesta.
,,Ehm…” zahapkala som.
,,Polroka,” povedal Bruno promtne a chytil ma za ruku. Neviem, kto z nás vyzeral viac zaskočene. Či ja ním alebo on sebou.
,,Ale a ako ste sa spoznali?” spýtala sa čerstvá manželka.
,,Drahá, keby som vedel, že ten príbeh budeme musieť rozprávať znova, mohli sme si ho nacvičiť,” povedal s úsmevom okolo celej hlavy. Cez zuby. Vnútorne sme sa obaja vlastne naozaj dobre bavili, lebo sme pochopili, že tam, kde nás nikto nepozná, si môžeme vymyslieť úplne všetko.
,,V planetáriu,” povedala som a uprene sa mu dívala do očí. ,,Zbalil ma na súhvezdia,” usmiala som sa. Iba na neho, bolo mi jedno, že sa díva zvyšok stola.
,,Svietili jej oči viac, ako tá kupola, nemohol som ju tam nechať,” povedal s úškrnom stále sa mi dívajúc do tváre.
Čakala som, kto z nás vybuchne ako prvý, ale držali sme sa.
,,Bože, akí ste zlatí,” povedala manželka.
,,Však?” dojímala sa snúbenica.
,,Idem si po koláč,” zaklincovala to frajerka.
Vybuchli sme až teraz. Neplánovane a nahlas. Celý stôl sa na nás díval a my sme sa šupovali ako ešte nikdy.
,,Ospravedlňte nás,” povedala som takmer cez slzy, do jednej ruky vzala listovú kabelku a do druhej Brunovu ruku.

Prechádzali sme sa záhradou a začala byť príjemná ľahko-svetlá tma. Hudba hrala, ľudia tancovali, pár sa ich opilo pod obraz boží a niektorí pod ním bezbožne sexovali za stromami v neďalekom sade.

Bruno vzal cestou zo stola dva kusy rozkrájanej torty a fľašu vody a šli sme ku stromu, ktorý bol najďalej od všetkých. Vyzula som si lodičky a kopla ich preč. Prechádzala som sa bosými nohami po orosenej tráve a Bruno si vyzliekol sako a položil ho vedľa seba. Vyhrnul si rukávy na košeli, pokrčil kolená a položil si na ne lakte.
,,Vždy ma prekvapí, aká si malá, keď nemáš podpätky,” usmial sa a zaboril vidličku do kusu torty.
,,Sú v tom kúsky ovocia, láska, nejedz to, budeš vypľúvať.”
,,Prosím?”
,,Nemáš rád ovocie v koláčoch. Tak, ako ja. Ani marcipán nemáš rád. Tak ako ja. A ten suchý kakaový korpus len toleruješ. Tak, ako ja,” usmiala som sa.
,,Nie to som myslel. Ako si ma to nazvala?”
Až vtedy som si uvedomila, čo som to povedala.
,,Ja som ťa nenazvala!”
,,Nazvala.”
,,Bola som opitá!”
,,Z deci šampusu?”
,,Presne tak. Vieš, že nepijem. Poďme ďalej!”
,,Tá torta je fakt hnusná,” povedal a položil tanier vedľa seba.
,,Mám čosi lepšie,” žmurkla som, kým otváral fľašu s vodou, aby si prepláchol brusnicovú chuť z úst.
Vytiahla som z kabelky dva twixy, dve snickersky a jeden veľký bejzbalkový joint.
,,Tomu hovorím adekvátny obsah ženskej kabelky,” zasmial sa.
,,Daj si bielu snickersku. Je menej sladká ako tmavá. Chcela som ti vziať čosi, po čom neštípe jazyk cukrovo, ale nič také som nenašla a piškóty sa mi nevošli,” mykla som ramenom.
,,Si super,” usmial sa a zahryzol.
,,A toto si odpálime rovno,” sadla som si chrbtom k nemu a oprela sa mu o hruď. Úplne inštinktívne zaboril špičku nosa do mojich vlasov a nadýchol sa.
,,Bruno?”
,,Áno?”
,,Čo to robíš?”
,,Iba som ovoňal vlasy.”
,,Tak to nerob.”
,,Prečo?”
,,Lebo 90% ženských feromónov je vo vlasoch. Preto sú ženy nižšie, aby sa do nich muži pri objatí zamilovali,” podávala som mu joint.
,,Strašne by som chcel niekedy vedieť, kde ty berieš tieto bizarné informácie,” zasmial sa.
,,No tak ako myslíš, pokojne si čuchni.”
,,Voňajú pekne.”
,,Aj ty voniaš pekne.”
,,Ja viem.”
,,Je tu vlastne celkom fajn, nie?”
,,Nesťažujem sa, sme dosť ďaleko od tých divných ľudí, ten strom za mnou má príjemne vrúbkovaný kmeň, čo mi ideálne podoprel bedrá, fajčím skvelú trávu, svietia hviezdy a ty máš plnú kabelku sladkostí. Neviem si predstaviť, čo by mi mohlo chýbať,” usmial sa a tuho ma zozadu objal.
,,Teba by som si pokojne zobrala za muža,” povedala som a vyfúkla voňavý dym.
,,Ale prosím ťa… nemaľuj čerta,” usmial sa.
,,No dobre, možno nie, ale…”
,,Ale?”
,,S nikým by mi nemohlo byť lepšie. A som ti vďačná, že si so mnou išiel, naozaj.”
,,Som rád, že si ma pozvala, dnešok nie je hocijaký. Koľko je hodín?”
,,Bude jedenásť.”
,,O chvíľu to začne, dívaj sa,” ukázal na nebo.
,,Panebože, perzeidy, ja som zabudla!”
,,Ja nie,” usmial sa, vzal z trávy svoje sako, prehodil mi ho cez ramená a oprel si ma naspäť chrbtom k jeho hrudi.
,,Tam!” ukázala som na nebo.
,,Priala si si?”
,,Uhm.”
,,Aj tam! A tam!”
,,Ja to cítim…”
,,Čo?”
,,Maľuješ čertov na nebo,” povedal a vôbec nevyzeral, že by sa mu moje kresby nepáčili.

Mačkameň-papier-nožnice

06.11.2017

Roky som tvrdila, že "Domov je všade, kde máš zubnú kefku." Časom to táto doba a niekto z kreatívnych digitálcov parafrázoval na "Domov je všade, kde sa ti wifi pripojí automaticky." Dnes mi viac »

Denník neurotickej copywriterky: Yeah, but autority

03.11.2017

Ak ktokoľvek z vás nepochopil slovnú hračku ukrytú v názve, mrzí ma to, skrsla v mojej chorej hlave veľmi znenazdajky. Ak ju pochopil admin tohto portálu a stiahne mi článok z hlavnej stránky, viac »

Tá pravá

30.10.2017

,,Vyzeráš ako herečka z nezávislého filmu,“ otvoril balkónové dvere a sadol si oproti mne do kresla. ,,Mal by si mi vrátiť kľúče,“ vyfúkla som dym a odklepla. ,,Nie si rada, že ma vidíš?“ viac »

Peniaze, jen, libra, dolár euro

Počet dolárových milionárov sa zvyšuje, svetové bohatstvo rastie

21.11.2017 11:03

Počet dolárových milionárov vo svete naďalej rastie. V tomto roku dokonca celkové svetové bohatstvo dosiahlo rekordnú úroveň 280 biliónov USD.

SaS, Sloboda a Solidarita, Richard Sulík

SaS vyzýva vládu, aby prerokovala Istanbulský dohovor a doručila ho parlamentu

21.11.2017 11:02

Vláda v auguste schválila uznesenie, ktorým odložila úlohu predložiť Istanbulský dohovor na ratifikáciu.

Robert Mugabe

Mugabe stále nevie odísť

21.11.2017 11:00

V Zimbabwe vládol od vyhlásenia nezávislosti, ale ani po takmer 40 rokoch vlády sa nemieni dobrovoľne vzdať moci. Prezident Zimbabwe 93-ročný Robert Mugabe.

deti, škola, trieda

Medzinárodné testovanie opäť ukázalo veľké rezervy slovenských žiakov

21.11.2017 10:53

Priemerný výkon slovenských žiakov v tímovom riešení problémov bol 463 bodov, čo je pod priemerom krajín OECD.

kontroverza

******************* Textrovertka - dievča, ktoré je taký formát, že sa otvorí len vo worde. ******************* facebook.com/kontroverza

Štatistiky blogu

Počet článkov: 179
Celková čítanosť: 285354x
Priemerná čítanosť článkov: 1594x

Autor blogu

Odkazy