Založ si blog

Denník lovca: Dievčatko v pivnici

Nespomínam si, ako dávno to bolo, čo ma Bruno uniesol. Dávno. Hodil ma do pivnice svojho domu na špinavý matrac a skríkol: ,,Čuš!”
Chodieval za mnou každý deň, nosil mi v plastovej ružovej miske cereálie alebo rizoto. Česal mi vlasy a zapletal vrkoče. A niekedy len sedel na schodoch a striedavo sa díval do zeme a na mňa.
Myslela som si, že to bude horšie. Že mi bude ubližovať a zneužívať moju bezbrannosť. Časom som pochopila, že ma tam má iba preto, aby nebol celkom sám.
,,Nesadneš si ku mne?” spýtala som sa, keď s vyhrnutými rukávmi na bielej košeli sedel opäť na tých schodoch a opieral sa lakťami o stehná.
Zodvihol ku mne nechápavo zrak.
,,Dovolil som ti rozprávať?”
,,Nesadneš si ku mne? Prosím,” zaklipkala som na neho mihalnicami.
Vstal a prišiel ku mne bližšie. Pozrel sa mi do tváre intenzívne a prísne, až som musela privrieť oči a zhlboka sa nadýchnuť.
,,Čo to robíš?” zasyčal.
,,Chcem si pamätať tú vôňu,” usmiala som sa a pozrela mu do očí tak hlboko, ako sa do nich nedíval ešte nikto iný.
Uhol pohľadom a vstal. Vyšiel hore tými drevenými schodami a prvýkrát, odkedy som tam sedela, nezamkol.

Sedela som na tom matraci celú noc a po lícach mi stekali veľké, boľavé slzy. Už ma tam nechcel. Viac ma nepotreboval. Nezamkol, lebo chcel, aby som šla. Chcel byť radšej sám ako so mnou.
Nadránom som vstala, vyšla tými praskajúcimi schodami hore a prešla cez obývačku na dvor. Slnečné svetlo mi spaľovalo kožu aj oči. Vysoké múry okolo pozemku boli z krásnych bielych tehličiek a brána bola pootvorená.
Vyšla som von a svet, na ktorý som sa dívala, nebol svetom, v ktorom som chcela žiť. No bola som si istá, že keď som sem prišla, tie múry neboli také vysoké. Musel si ich vystavať počas toho, ako som sedela zatvorená vo vlhkej pivnici a triasla sa zimou. A túžbou po jeho teple.

Sadla som si pod veľký agát pred bránou. Žiaden iný strom nikde v okolí nebol. Nechcel ma dnu, ale… čo keby ma zasa potreboval? Čo keby znova ostal sám? Nemohla som odísť ďaleko. Nemohla som ho tam nechať na pospas sebe samému.

Večer šiel venčiť psa a prechádzal okolo mňa bez povšimnutia. So sklopenou hlavou a bez akejkoľvek emócie. Malý teriér mi ocikal bosú nohu a on mu nepovedal nič. Chodil s vodítkom v ruke a nechal psa behať po okolí. Dívala som sa na kožený obojok a pohľadom ho prosila, aby mi dal taký istý.
Nepočúval.
Díval sa všade okolo mňa, díval sa cezo mňa… a na mňa sa nepozrel ani raz.

Búrka prišla náhle a bola silná. Po dňoch, či týždňoch, ktoré som vysilená, omrznutá a hladná čakala pod veľkým agátom, na mňa začalo pršať. Nevládala som vstať. Ani pritisnúť si kolená k brade a zohrievať sa. Len som sedela v bielej nočnej košeli pohodená pri kmeni a prúd dažďa mi omýval nohy špinavé od blata.
Hromy a blesky silneli. Drkotala som zubami a zrazu jeden z bleskov našiel kmeň stromu a nalomil ho tak, že mi spadol na chrbát. Podopierala som ho ako som len mohla, ale cítila som, ako mi láme stavce a vrastá sa mi jeho kôra do kože.

Krvavé ryhy na chrbtici začali tvoriť chrasty. Kmeň stromu ma rezal do tkaniva a na mojom chrbte začali vyrastať jeho výhonky.
Bruno chodil okolo stále venčiť psa a ja som si už po istej dobe nedokázala pomôcť.
,,Je mi zima,” povedala som, keď prechádzal okolo mňa s tým vodítkom v ruke. Zastal a chvíľu iba stál otočený chrbtom ku mne. Potom vošiel za vysoké múry a keď sa vrátil, mal v ruke šedú bavlnenú mikinu. Prišiel ku mne asi na meter a hodil mi ju.
,,Ja… ten strom,” ukázala som naň.
Bruno zhlboka vzdychol, oprel sa pravou dlaňou o strom a dal ho do pôvodnej polohy. Odlúpol s ním veľký kus mojej kože a zahojené chrasty začali znovu krvácať.
,,Ďakujem,” povedala som a bolesťou zabárala nechty do hliny pod sebou.
Obliekla som si mikinu plnú jeho vône a on stále stál a díval sa, ako sa na jej chrbte robí červený krvavý fľak.
Sadol si vedľa mňa, pokrčil nohy v kolenách a jednou rukou sa ma na tej rane dotkol.
Pritlačil.
Zaťala som zuby.
Pritlačil viac.
Ruky mal už celé od mojej krvi a stále tlačil.
Biela manžeta na jeho košeli začala červenať.

Vstal a pískol na psa. Ten vbehol do pootvorených dvierok.
,,Prečo si ma tu nechal?” spýtala som sa cítiac, že už nemám čo stratiť.
,,Lebo si bola príliš blízko,” povedal viac-menej sám pre seba.
Vstala som a dotackala sa pomaly k jeho chrbtu. Chytila som ho za skrvavenú ruku svojou špinavou dlaňou a prosebne sa zadívala hore.
,,Vezmi ma domov. Prosím,” bezmocne som dúfala v štipku jeho empatie.

Prehodil si ma cez rameno, odvliekol do pivnice na špinavý matrac a keď odchádzal, zamkol.
Dovolil mi prebývať v jeho temne. A bolo tam krásne.
Pretože v ňom už zasa nechcel byť sám.

#monogamia

18.07.2017

,,Neveril som, že ťa prvýkrát uvidím v tomto stave," smial sa a rozpažil. Unavene som mu vkĺzla do náručia. Keby to bol niekto iný a niekedy inokedy, strávila by som dva dni prípravou na túto viac »

Mačkanie

12.07.2017

,,Občas rozmýšľam, či sem chodíš kvôli mne, alebo kvôli mojej mačke," vzdychol, keď som ležala na podlahe a masírovala Džine pružné mačacie telíčko. ,,Milujem ju, vyzerá ako výsledok viac »

Spomienky na budúcnosť

02.07.2017

,,Minulý týždeň som šiel z hokeja automaticky tvojim smerom, keď som si uvedomil, že nie sme dohodnutí," rozosmial sa a motal si cigaretu na nábreží. ,,Mohol si prísť aj tak," mykla som ramenom viac »

Benjamin Netanjahu

Netanjahu má prísť na Slovensko v septembri na dva dni

26.07.2017 08:00

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa chystá pricestovať na Slovensko v čase, keď si každoročne pripomíname pamiatku zavraždených Židov v období druhej svetovej vojny.

USA-TRUMP/

Americké sankcie na vlastnú päsť?

26.07.2017 07:00

Americká Snemovňa reprezentantov schválila včera rozšírené sankcie proti Moskve. Zasahujú energetické, finančné, dopravné, oceliarske a banské spoločnosti.

Obama Trump

Obamacare ostáva v platnosti, Senát USA zrušenie neodhlasoval

25.07.2017 22:15, aktualizované: 26.07.2017 07:57

Republikáni v americkom Senáte zatiaľ zrušenie zdravotnej reformy niekdajšieho prezidenta Baracka Obamu nepresadili.

Switzerland Attack

Švajčiarska polícia zadržala muža, ktorý útočil motorovou pílou

25.07.2017 21:42

Švajčiarska polícia dnes zadržala muža, ktorý v pondelok v centre Schaffhausenu zranil motorovou pílou dvoch zamestnancov zdravotnej poisťovne.

kontroverza

Príbehy mi klopú na dvere a pýtajú sa: ,,Slečna, mohli by sme vás zažiť?"

Štatistiky blogu

Počet článkov: 169
Celková čítanosť: 247423x
Priemerná čítanosť článkov: 1464x

Autor blogu

Odkazy