Založ si blog

Odvždy a navždy

Čo by ste robili v sobotu popoludní v 21. storočí, keby vám vypadla elektrina? My sme sa s Katarínou rozhodli prejsť k intelektuálnym záľubám a zahrali sme si Meno, Mesto, Zviera, Vec. Lebo keď máte 25 rokov a končíte školu, málokedy vám v hlave ostane priestor na niečo náročnejšie a ak by tam aj nejaký bol, THC sa bezpečne postará o to, aby to tak nebolo nadlho.

“Ja mám dnes chuť byť pekná,” povedala som jej, keď vo svojom kravskom pyžame ležala dolu bruchom na posteli a snažila sa prísť na zviera začínajúce na DŽ.
“Táto… A to ako urobíš?” spýtala sa a do kolonky napísala Džepard.
“Sa nalíčim. Len tak, lebo je sobota. A dám si tieto šaty, lebo v 50. rokoch tak ženy chodili aj doma,” povedala som a začala sa upravovať. Nemala som špeciálny dôvod, niekedy jednoducho chcem vyzerať dobre iba sama pre seba.

Divný chlapec, ktorý s nami býval, mal návštevu.
“Baby, niekoho vám predstavím,” povedal s hlavou strčenou vo dverách. Prekrúcali sme oči a šuchtali sa a keď som podávala ruku mladíkovi s anglickým prízvukom, ani mi nenapadlo, že ho nevidím naposledy. Katarínin pohľad na neho ma však celkom paralyzoval. Spomínate si na staré porno z 80.rokov, v ktorom hrával pomalý saxofón, kým sa k sebe milenci približovali a stupňovali napätie? Presne to mi hralo v hlave, keď sa k nemu naklonila, pobozkala ho a predstavila sa.

“Monička, no teeeeen!” povedala hystericky a potichu zároveň, keď po pár hodinách vpálila do spálne.
“Čo s ním?”
”No nenormálny je, nie?” rozhodila rukami.
”Jáj. Hej? Ja neviem, zas toľko som si ho neprezerala,” mávla som rukou a čítala Kataríninu knihu o Islande, v ktorej sa nepíše nič o tom, prečo majú plyšové kopce.
“Táto, čo si neprezerala! Idem sa obliecť, ideme von!” pobehovala okolo mňa ako motorová myš.
Ležala som na posteli a dívala sa, ako si vyberá zo šuflíka jej šťastnú bielizeň a bolo mi jasné, že ten chlap v našej obývačke dnes zažije niečo veľké.

To bolo pred dvoma marcami.
Pred jedným marcom som si uvedomila, že sa takmer každý mesiac dívam na to, ako otvára šuflík a vyberá si svoju najkrajšiu bielizeň, keď sa balí na víkend do Británie. Rodičom tvrdí, že je to kamarát, sama sebe tvrdí, že je to iba dobrý milenec a keď sa občas pozabudne, tak mne povie pravdu.

“Čo je?” spýtala som sa, keď ho naposledy odprevádzala na letisko a vrátila sa s plačom.
“No nič, dohodli sme sa, že spolu nebudeme nič mať a už sa neuvidíme,” vzlykala a ja som jej najprv dala facku a potom som ju objala, lebo… Lebo je to žena, ktorá ma denne vidí nenalíčenú a aj tak mi urobí bez zhnusenia prvú rannú kávu.

“Ak si s ním budeš stále písať, nikdy sa to neskončí,” povedala som a vyfúkla dym. Katarína sedela na barovej stoličke na balkóne, na zábradlí mala vyložené nohy, dívala sa kamsi pred seba a pritakávala, že vie, ale ináč sa to nedá.
“Je to Pán Božský, uvedomuješ si? Čo si piča, ty si ten film nevidela, nevieš, jak dopadol?!” skríkla som.
“Ale veď nakoniec boli spolu!”
”Ale desať rokov jej kurvil vzťahy a nechal ju stáť pred oltárom v šatách od Vivienne Westwood!”
”Ale boli spolu.”
”Od Vivienne Westwood!”
“No hej no,” povedala smutne. Je príšerné dívať sa na človeka, ktorého máte radi, ako si kurví cestu životom len preto, lebo sa domnieva, že tá, po ktorej ide, má na konci zlatú bránu, za ktorou spievajú jednorožce Love is in the air.

Už pomaly prichádza ďalší marec.
Kúpila som si letenku do Anglicka a zaklopala mu na dvere.
“Tak teba… Čo tu robíš?” bol v šoku, ale pozval ma dnu.
“Prišla som na čaj, čo myslíš?” hodila som kabelku na jeho sedačku a sadla si.
“Je Katka v poriadku?”
“Nie je, sadni si,” taká direktívna som nebola, odkedy som vychovávala submisívnu frajerku k prasačinám.
Sadol si a zdesenie v jeho tvári neustávalo. Chvíľu som sa na neho len tak dívala a premýšľala, prečo práve tento chlap zázračne opantal rodidlá mojej najlepšej kamarátky. Po pochopení, že môj úsudok asi zatemňuje sexuálna orientácia, som sa vrátila do reality.
”No tak čo sa deje?”
“Už sú to tri roky. Nejde to takto ďalej, ak neprestane fetovať a počúvať Blue, tak skočím z okna ja, alebo ju vyhodím z toho jej,” zapálila som si cigaretu. Nepýtala som sa, či môžem, bola som vytočená a emancipovaná!
“A čo mám, podľa teba, robiť?” rozhodil rukami.
“Katarínu. Aspoň trikrát denne a ideálne naživo,” neviem, či som sa s ním musela rozprávať práve týmto tónom, ale mala som takú chuť mu prijebať, že mi v tom bránilo len dobré vychovanie a aristokratický vzduch všade okolo.
“Nemala by si sa do toho miešať, je to len medzi nami… Ja proti tebe nič nemám, fakt, si fajn, ale toto je iba naša vec, you know…” prehrabával si vlasy. Ak povie ešte jednu vetu spolovice v inom jazyku, ten popolník mu hodím o hlavu len taký fukot.
“Ja s ňou bývam. Vídam ju každý deň. Upratujem všetky tvoje zvratky z jej ksichtu. Tak so sebou niečo urob, vstaň, odjeb sa do Bratislavy a buď si ju vezmi za ženu, alebo jej povedz, že už nejakú máš, aby ťa mohla znenávidieť,” intenzita môjho hlasu klesala. Vraj, ak chcete, aby vás niekto počúval, musíte hovoriť potichu.

Díval sa do zeme a mlčal.
“Ľúbiš ju?” spýtala som sa a hasila cigaretu.
“O tom by som sa snáď mal baviť s ňou a nie s tebou,” usmial sa.
”Tak dotoho. Ona čaká. Ale večne čakať nebude,” potľapkala som ho po ramene a odišla.
Stihla som si na letisku kúpiť tri veľké tobleronky a keď som pristála v Bratislave, zazvonil mi telefón.

“Ježíš, kde si, ja ti musím niečo povedať!” pišťala mi do mobilu.
“O chvíľu prídem, čo je?” snažila som sa vybehnúť z letiskovej haly skôr, ako by mohla začuť, kde vlastne som.
“Volal mi Kubo. Sa posereš, čo ti poviem! Poď už domov, čakám ťa,” mala tak neznesiteľný tón hlasu, že som nemohla čakať na MHD-čku. Mávla som na taxík a skúšala si v hlave prehrávať, čo sa stalo počas tých dvoch hodín, čo som bola kdesi vo vdzuchoprázdne medzi jej srdcom a jeho svedomím.

* * *

Pozn. aut.: Niekedy sa stáva, že sa príbehy píšu samé. Niektoré príbehy musí niekto napísať za vás a niektoré napíšete až potom, ako ich zažijete. Sú však ľudia, ktorí dokážu napísať príbeh, ktorý sa potom stane. A jediné, čo im bráni v tom, aby ho dokončili, je láska k príbehom, ktoré sa dejú v hlavách tých, ktorých milujeme. Sľúbila som Katke, že jej príbeh na mojom papieri nebude mať zlý koniec. Dobrý by som musela umelo dofabulovať a na to by ste mi všetci prišli. A tak, z úcty k jej srdcu a jeho svedomiu, si koniec tohto príbehu nájde každý v hlasovej schránke vlastného literárneho žánru.

Milujem ťa ako hrom. Desivo a hlučne.

14.02.2017

,,Neveril som, že ťa ešte niekedy uvidím, tobôž na Valentína," povedal Bruno a sadol si na lavičku vedľa mňa. ,,Vďaka, že si ten odkaz pochopil a prišiel." ,,Chcela si niečo súrne?" ,,Len viac »

Láska je punk

12.02.2017

,,Koľko toho chilli?" spýtal sa, keď dokrájal asi dvanástu papričku. ,,Za dve basketbalové hrste!" povedala som silácky držiac v ruke pohár vína. Stepovala som pri ňom bosými nohami po lesklej viac »

Táto doba je úplne v poriadku

11.02.2017

,,Fanpage, banka, mailová schránka, messenger, instant, udržím si distanc. posting, pýcha, silikón, štetky... Je tu ešte niekto kto nemáva depky?" Refrén skladby od Katarzie tvrdí, že doba, viac »

molodŷ.Rusynŷ

molodŷ.Rusynŷ

23.02.2017 23:40

Hlavnou činnosťou našej organizácie je udržiavanie rusínskej kultúry, jazyka, tanca i tradícii medzi mladými ľuďmi.

Združenie spoločnej pomoci deťom z detských domovov - NEZÁBUDKA

23.02.2017 23:20

Občianske združenie, ktoré pomáha deťom z detských domovov.

Klub pozemného hokeja Rača

Klub pozemného hokeja Rača

23.02.2017 23:02

Najúspešnejší slovenský klubový oddiel pozemného hokeja. Muži a ženy, dorastenci a dorastenky, žiaci a žiačky KPH Rača sú viacnásobnými majstrami SR.

Šachový klub Stropkov+Svidník

Šachový klub STROPKOV+SVIDNÍK

23.02.2017 23:00

Náš klub je občianským združením, ktoré zabezpečuje všetky aktivity súvisiace s týmto športovým odvetvím v regióne okresov Stropkov a Svidník. Máme 47 členov.

kontroverza

If you want the world and the worlds beyond it, date a girl who reads. Or better yet, date a girl who writes.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 144
Celková čítanosť: 176778x
Priemerná čítanosť článkov: 1228x

Autor blogu

Odkazy